Kruh je niečo magické. Príroda sama o sebe neustále ukazuje svoje kruhy v tvare kvetov, kryštálov, kvapiek rosy či celých planét a hviezd. Prastaré kultúry zaniknutých civilizácií nám odovzdali tajomné geometrické obrazce plné kruhov. Kruh môžeme vnímať ako obraz jednoduchosti, jasnosti a čistoty, kolobehu života, súdržnosti a pevnosti… Kruh pôsobí jemne až nežne, nenásilne, volá nás do svojho stredu a ochraňuje svojou hranicou.
Ak pozorujeme nás ľudí, keď sa chceme naozaj od srdca porozprávať či niečo dôležité predebatovať, prirodzene si vždy sadáme do kruhu. Je to jednoduché – vidíme na seba. Kruh je jediným skutočným priestorom, kde sa všetci môžeme cítiť seberovní. Vytvárame pomyselnú reťaz našich sŕdc a myslí. V kruhu sme schopní vnímať jeden druhého akoby sme hovorili iba s ním, a pritom cítime podporu ostatných, ich načúvanie a otváranie sa tomu, čo hovoríme. Aj nesúhlas je v kruhu ošetrený vzájomným rešpektom, kde akoby kruh sám hovoril: si jedným z nás a tvoj postoj je súčasťou celku. A toto je pointou celého kruhu – celok, jednota, vzájomnosť…
Avšak v kruhu sa nemusíme iba rozprávať a riešiť vážne témy. :) Do kruhu si sadáme, aby sme sa stretli ako ľudské bytosti, vnímali sa navzájom, zdieľali svoje pocity, príbehy, radosti i bolesti, aby sme spoločne spievali, tvorili, jedli, smiali sa či plakali…
Poznáme to predsa hádam vo všetkých kultúrach – kruhové tance, kruhové stolovanie, indiánske stretnutia okolo posvätného ohňa a aj 12 mesiačikov v známej rozprávke sedelo v kruhu a z neho vládlo celému roku.
Ak sme pripravení a dobrovoľne si sadáme do kruhu, máme šancu naučiť sa vnímať jeden druhého viac do hĺbky, skutočne počúvať a zároveň nabrať odvahu otvoriť sa a byť videný a vypočutý. Tiež sa učiť rešpektovať slobodný prejav každého človeka, jeho ticho či naopak veľavravnosť. Máme možnosť zažívať krásu našich individualít v ich rôznorodosti a jedinečnosti. A preciťovať túto rôznorodosť v celku, v jednote kruhu. Stávame sa na chvíľu rodinou. Častokrát, aj keď sme úplne neznámi ľudia, pociťujeme vzájomné porozumenie a blízkosť práve cez stretnutie v kruhu. Pretože vedome venujeme tento čas a priestor prítomnému okamihu spoločného prežívania. A tam zisťujeme, akí sme si v skutočnosti podobní a blízki. To, čo nás takto spája, je naša ľudskosť, naša hlboká vnútorná láska ku všetkému a ku každému. Aj keby myseľ chcela rozoberať, posudzovať, kritizovať a riešiť, srdce cíti a vie…
Skúste to, pozvite pár priateľov do kruhu. Urobte si pre seba čas a možno aj trošku vyjdite zo stereotypu a jednotvárnosti tým, že tento kruh otvoríte privítaním. Jednoduchým, možno vtipným alebo aj veľmi otvoreným, srdečným. V dnešnom rýchlom neosobnom spôsobe života je takáto chvíľa akoby rozprávková. A práve vytrhnutie človeka z bežného stavu mysle začne robiť svoje zázraky. Otvorte kruh, rozprúďte jeho energiu, a potom už len pozorujte. Budete prekvapení, ako pomaly ožíva, prebúdza sa a ako dynamicky prechádza rôznymi vlnami svojho vlastného rytmu a tempa. Zažijete ľahké príjemné rozhovory, netrpezlivé „preskočky“, výbuchy smiechu, hlasy derúce sa dopredu, ale aj chvíle úplného ticha a rozjímania. Takýto je kruh – ako život sám.
My vás pozývame do kruhu, v ktorom máte možnosť byť sami sebou, zažívať jednotu v rôznorodosti a lásku, ktorá prúdi vo svojej najjemnejšej forme medzi všetkými atómami tohto sveta. Pozývame vás na Jogové kruhy.